Projekt Krajskej knižnice v Žiline - zahnuté koľajnice trochu inak.

06. 09. 2024

Zahnuté koľajnice na záclonu - výzva, aká sa nevidí

Na jar v roku 2024 sa k nám dostala veľká výzva v podobe projektu obnovy čitárne v Krajskej knižnici v Žiline. Tento projekt bol už na prvý pohľad pripravený tak, aby bola čitáreň prispôsobená jej návštevníkom. Sú v nej totiž vytvorené sekcie, kde sa návštevníci môžu cítiť pohodlne a v pokoji sa venovať čítaniu. Navyše, v projekte boli vytvorené aj sekcie, kde je možné oddeľovať malé stretnutia, buď čitateľské kluby alebo malé prezentácie. Práve tieto priestory boli vytvorené pomocou záclon. Poďme sa spolu na tento projekt pozrieť, nakoľko bol výzvou vo viacerých miestach a zároveň ukazuje to, že koľajnice na závesy naozaj nemusia byť len rovné a umiestnené pred oknom.

Projekt, alebo "ako to vypadá na papieri"

Hneď na začiatku všetkého je papier, vizualizácia, predstava. To, ako by to celé malo na konci vyzerať. Tento projekt bol navrhnutý tak, že kombinoval veselú farbu na podlahe s modernými tmavými farbami na strope. Regály a stolíky boli potom navrhnuté tak, aby príjemne dopĺňali pocit útulnosti. Architekt v tomto prípade pekne skombinoval aj čierny strop s modernými svietidlami, ktorá dodávajú interiéru nie len svetlosť, ale aj pocit otvorenosti.

Ako vidíte na obrázku vyššie, v projekte sú navrhnuté 3 zahnuté koľajnice. Po podrobnom preskúmaní zistíte, že ide o nepravidelné zahnutia. V prípade koľajnice, ktorú vidíte na hornej časti ide dokonca o dvojité zahnutie, teda v dvoch smeroch. Koľajnica začína ako rovná, potom ide veľký oblúk, ktorý priestor uzatvára a na konci sa oblúk otáča a v opačnom smere sa približuje k stene. Veľkou výzvou bola aj knižničný pult, teda okruhlá koľajnica. Keď sa na ňu pozriete bližšie, nejde len o kruh, ale na konci prechádza koľajnica do stredu recepcie. Aj keď projekt nepočítal s tým, že to bude jeden kus koľajnice, my sme si dovolili toto prispôsobenie urobiť práve z dôvodu, že záves v strede recepcie je síce krásnym, no nepraktickým doplnkom. Vďaka spojeniu vonkajšej a vnútornej časti sme docielili to, že záves môže plynule prechádzať po celej dĺžke koľajnice. No a teraz sa pozrite na samotnú vizualizáciu:

Na prvej vizualizácií je vidieť koľajnicu s dvojitým zahnutím. Na vizualizácií prechod nie je tak dobre viditeľný, avšak nálepky na podlahe jasne definovali to, ako sa má koľajnica zahnúť. Druhý pohľad je na recepciu, ktorú tvorí polokruh s prechodom do vnútra recepcie.

4 výzvy, ktoré nám skomplikovali prácu

V tomto projekte sme si hneď na začiatku uvedomovali, že ide o niečo, kde je potrebné, aby všetko išlo hladko. Avšak, aby sme si povedali pravdu, veci sa skomplikovali a od začiatku až po koniec sme museli prekonávať prekážky. Dovolím si ich všetky popísať, aby ste v prípade, že podobný projekt realizovať chcete aj vy vedeli o problémoch, ktoré nastať môžu a vedeli sa im vyvarovať.

1. Zložité zameranie koľajníc - Hneď prvá výzva súvisela s tým, že projekt je tak zložitý, že už samotné zameranie si vyžiadalo dosť času. Aj keď pri zameraní boli na podlahe nalepené nálepky, ktorých sme sa mohli držať, nedokázali sme jednoducho zmerať ich polomer a zadať to do výroby. Problém totiž vznikol v upevňovaní na strop. Ako vidíte na vizualizáciach, v miestnosti je priznaný betónový strop, ktorý má každých cca 100cm preklady. Pri zameraní sme teda koľajnice museli prispôsobiť tomu, aby sa mohla koľajnica čo najčastejšie upevňovať do daných prekladov. Pri zameraní sme museli byť naozaj dôkladní a plánovať do predu tak, aby sme dokázali neskôr realizovať inštaláciu. 
2. Zložité zahnutie koľajníc - Tento projekt je na papieri veľmi pekne spracovaný, no nepočíta s reálnymi obmedzeniami výroby. Napríklad to, že nie je možné zahnúť koľajnicu v jednom kuse dvoma rôznymi smermi a s iným polomerom. Toto sa síce dá riešiť, avšak druhý problém vzniká v prepájaní zahnutých garniž. Na miestach, kde spájame dva kusy je totiž potrebné, aby boli obidve spájané časti rovné aspoň na dĺžke 10cm. Pri priebežne zahnutej koľajnici je to trochu problém, nakoľko dosiahnutie dokonalého zahnutia je problematické. Navyše, rôznorodosť zahnutí celú situáciu ešte sťažilo. Každopádne, všetky náležitosti súvisiace s zahnutím a upevňovaním na strop nás donútili použiť manuálnu čiernu koľajnicu pre ťažké závesy, ktoré zaručila stabilitu pri pohybe závesom. Výrobný proces bol jednou z najväčších výziev.
3. Zložité dodanie - Pri podobných projektoch je dodanie jednou z najväčších výziev. Už z výroby nám totiž idú kusy o dĺžkach až 6 metrov, ktoré sú navyše vyrobené tak, aby sa predišlo spájaniu časti v tých najzložitejších miestach. Celé balíčky sú teda naozaj veľké a vyžadujú si paletovú prepravu. My sme v tomto prípade tak opatrný, ako to je len možné a baleniu venujeme extra pozornosť. Avšak aj tento projekt bol pre nás ponaučením, že nie každý prepravca je hodný spolupráce. Kompletne všetky koľajnice totiž dorazili na projekt zničené tak, že sme z nich nemohli použiť ani jeden rovný kúsok. Bohužiaľ, je to súčasť procesu a niekedy je potrebné s tým počítať, aj keď tu nás zaskočil rozsah poškodenia. Celý výrobný proces sme tak museli zopakovať a koľajnice vyrobiť kompletne na novo. V tomto prípade už na naše náklady, avšak projekt je potrebné dotiahnuť do konca za každú cenu. Pre nás je spokojný zákazník to, prečo to celé robíme. Po výmene prepravcu sme dostali koľajnice na miesto a boli pripravené na inštaláciu.
4. Zložitá inštalácia - Ako som už spomínal, projekt je síce navrhnutý krásne, avšak nepočíta s tým, že koľajnice musia byť reálne na strope upevnené a aj rozostup upevnení má svoje limity. Aby sme takéto koľajnice mohli pustiť do prevádzky, je nutné, aby boli upevnené každých 50-60cm. Rozostup betónových prekladov je však niekde na úrovni 100cm. Pri inštalácií sme teda museli na striedačku robiť montáž do prekladu a montáž za pomoci mFix tyčí pre zníženú montáž koľajníc. Navyše, tretia koľajnica, ktorej vizualizáciu nemám k dispozícií bola ešte zložitejšia. Jej veľká časť totiž ide popod betónové preklady, ale stred prechádza popod sadrokartón, ktorý je nižšie, ako je samotný betónový preklad. Takže použitie tyčí mFix sa tu ešte zhustilo. Zároveň pri inštalácií sme museli počítať s presnosťou a tým, že celé koľajnice sa najskôr poskladajú, následne sa musia namontovať úchyty na správne miesta a následne sa celá koľajnica pripevňuje. Pri koľajniciach takto zahnutých a dlhých asi nemusím popisovať, ako zložitý tento proces je.

Ako vidíte, papierovo krásny projekt sa dokáže poriadne skomplikovať. Aj keď sme od začiatku počítali s tým, že ide o výzvu, netušili sme, že nás projekt potrápi až tak vo všetkých krokoch. Takto krásne projekty sa však často nerobia kvôli tomu, že sú zaujímavé finančne ale preto, že sú jednoducho krásne a prinášajú výzvu, na ktorej sa môžeme čo to naučiť. Nakoniec daný projekt sme získali aj preto, že sme túto výzvu dokázali prijať.

Ako vypadajú najzložitejšie zahnuté koľajnice, aké sme kedy robili?

Celý projekt sa nakoniec podaril tak, že pri pohľade na výsledok je len veľmi ťažko viditeľný rozdiel. Samozrejme, môžete si všimnúť mFix tyče, ktoré držia koľajnicu tam, kde má byť, avšak vďaka ich čiernej farbe nijako neprekážajú dizajnu. 

Pri pohľade na to najzložitejšie zahnutie si môžete všimnúť, že prechod sa nám podaril urobiť celkom plynulo. Je to malý detail, ktorý si možno ani nevšimnete, no technologicky veľmi zložitý.

Práve pri pohľade z vnútornej strany je vidieť význam tejto garniže. Vytvorila totiž súkromný priestor v inak otvorenej knižnici. Malé stretnutia nadšencov literatúry alebo prezentácie sa tak môžu odohrávať v tejto vzdušnej "miestnosti".

Pokiaľ ide o recepciu, tak celým polokruhom sa nám podarilo obísť jej obvod a taktiež sme úspešne vyriešili zahnutie, ktoré umožňuje závesu prejsť z jej obvodu do jej vnútra. V prípade, že si recepčná potrebuje vykonávať nerušene prácu, dokáže si tak záclonu zatiahnuť do stredu. Teraz je asi vhodné vysvetliť, prečo sme sa s partnerom, ktorý sa na projekte s nami podieľal a dodával záclony rozhodli urobiť záclony ako samostatné kusy a nie ako jeden dlhý kus. Je to práve z dôvodu flexibility, kedy nie je potrebné zatiahnuť celý obvod priestoru recepcie na to, aby sa oddelila stredná časť a podobne. Takéto riešenie, aj keď nie štandardné, dodáva veľkú flexibilitu. 

Špeciálne poďakovanie:

Táto realizácia by sa nezaobišla bez podpory a pomoci, ktorú si veľmi vážime.

V prvom rade ďakujeme Fondu na podporu umenia, bez ktorého podpory z verejných zdrojov by sa na Slovensku podobné rekonštrukcie knižníc nemohli realizovať. 

Zároveň by som sa chcel poďakovať vedeniu Krajskej knižnice v Žiline, s ktorým sme si celý projekt prechádzali, riešili sme organizačné náležitosti a ktoré bolo vždy ochotné pomôcť a poradiť.

V neposlednom rade patrí poďakovanie Dekoračnému štúdiu Čadca, ktoré na projekt dodávalo záclony a nášmu stálemu partnerovi Mabul s.r.o., ktorý zabezpečoval inštaláciu.

Tešíme sa na ďalšie krásne projekty.